Filmy o joge:
1. Klik TU
2. Klik TU
1. Klik TU
2. Klik TU
Plagát
|
Anna Galovičová, Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva, Piešťany
Aj v roku 2016 sa od 21. Júna uskutočnili na celom svete tisícky podujatí zameraných na jogu pre telo a poza to. Mnohí cvičenci a cvičitelia jogy sa potešili predovšetkým na Slovensku, že aj naša krajina schválila tento deň Rezolúciou 69/131, ktorá nadväzuje na UNGA Rezolúciu z januára 2012 a znovu potvrdzuje právo každého na získanie a udržanie najvyššieho štandardu fyzického a duševného zdravia.
A zdôrazňuje nutnosť posilniť zdravý životný štýl. A preto bolo cieľom Medzinárodnej konferencie jogy s názvom Yoga for Body and Beyond v dňoch 22. 6 – 23. 6. 2016 , ktorej sa zúčastnila jediná slovenská delegátka Anna Galovičová, priekopníčka jogy na Slovensku z Piešťan, kde bola v decembri 1989 založená prvá Spoločnosť Slovensko-Indická Joga Vedanta (vedecká joga), šíriť poznatky o benefitoch praktikovania jogy pre celú svetovú populáciu. Po návrate z New Delhi informovala cvičencov o význame tejto konferencie slovami: „ zišli sme sa tam tisícky ľudí z rôznych oblastí života, desiatky zakladateľov jogy vo svete a hlavní lídri v jogovom hnutí, medzináboženskom dialógu, zástupcovia Ministerstva jogy a ajurvédy, naturopatie (AYUSH), ktorí toto podujatie pod patronátom vice-prezidenta Indie Srhi M. Hamid Ansarim zorganizovali a samozrejme poprední indickí jogíni. Pochopili sme, že vôbec nešlo o malú vec naučiť ľudí vziať rolu šéf doktora do vlastných rúk a preventívne cvičiť, pestovať zdravý životný štýl a po 40-tich rokoch sa výsledky ukazujú naplno. Nielen na úrovni telesného a duševného zdravia, ale aj na sociálnej úrovni, takmer všetci sme propagátormi nenásilného riešenia konfliktov, mierotvorcovia, lebo veľmi dobre chápeme, že čo je „vonku“ , je „vnútri“. A naopak.
Ak dokážeme jogovým cvičením a pohrúžením, meditovaním utíšiť a pochopiť myseľ, vzťah tela a mysle, vedomia, psyché, potom vyvažujeme všetky vrstvy osobnosti, telesnú, vitálnu, duševnú, emočnú, intelektuálnu, spirituálnu. To prináša pokoj, vnútornú spokojnosť, skutočný well-being, ktorý nezamieňame za pár minút pohody po masáži vo welness centre. Ide o sebapoznanie, prestávame sa identifikovať s rolami na javisku nášho denného života, netrpíme v jednotlivých „dejstvách“, životných situáciách a udržujeme si pozíciu „hosťa“, pozorovateľa tu na planéte Zem, kde sme na zlomok času celkom pre iné dôvody, ako sa vzájomne týrať, hádať, bojovať, likvidovať. A prestávame sa seba bičovať, znečisťovať prírodu, životné a sociálne prostredie. Začíname chápať spirituálnu inteligenciu, rovnako dôležitú ako je emocionálne IQ.“
177 členských štátov OSN podporilo Medzinárodný deň jogy. „Zrejme prišla nová éra spolupráce medzi Východom a Západom v takej podstatnej veci ako je zdravie, rozvoj mentálneho potenciálu, spoločné riešenie pálčivých problémov dneška novým prístupom, cez vnútornú premenu, seba rozvíjanie“ – dodáva Anna Galovičová, predsedníčka Spoločnosti Slovensko-indického priateľstva a pokračuje „ odzváňa v mnohých štátoch Európy, nielen v Indii mnohohodinovému dennému sedeniu našich detí od útleho veku bez pohybu v školských laviciach. Najmä pri dnešnej klesajúcej demografickej krivke u nás v EÚ je potrebné naučiť deti a mládež žiť zdravo a vedieť si zdravie udržať aj v starobe. Joge sa venujem od 17. Rokov. Dnes ako seniorka potvrdzujem, že to bola dobrá voľba.“ „V ére informačných technológii vieme rýchlo získať údaje o sociálnych a ekonomických výdavkoch na liečbu. Enormne narastajú. A z hlásenia World Economic Forum a Harvard School of Public Health z roku 2014 vieme, že 63% úmrtí na svete je spôsobené srdco-cievnym ochorením, rakovinou, chronickými dýchacími ochoreniami , cukrovkou a duševnými chorobami. Ide o alarmujúci stav. Z tohto dôvodu sú ciele svetovej komunity pre udržateľný život v období 2016 – 2030 zamerané na zníženie chudoby, hladu a na dobré zdravie ako na tri priority, na ktoré sa treba zamerať „ –ukončil svoj otvárací prejav vice-prezident Indie.
Nasledovali prejavy popredných indických jogínov Ramdéva, Munijiho Saraswati (Munidžiho Sarasvati) z Rishikéshu (Rišikéšu), Swamiho Maheshwaranandu i ex-riaditeľa NASA a dnes vedúceho Committee of Yoga Experts Dr. H. R. Nagendru, ktorý je učiteľom premiéra Indickej republiky Modiho (na obrázku v strede v bielom oblečení), ktorého mala možnosť stretnúť nielen teraz v Delhi, aj minulý rok vo Viedni a v Českej republike v jogovom centre Stŕílky aj delegátka zo Slovenska PhDr. Anna Galovičová (na obrázku vľavo), ktorá sa i profesionálne venuje výskumu jogy a na Karlovej univerzite v Prahe r. 1975 obhájila diplomovú prácu Psychologické aspekty jogy a r. 2009 rigoróznu prácu Štúdia Aplikácia jogy v každodennom živote pre duševný rozvoj človeka. „ Ako cvičiteľka jogy som mala možnosť cvičiť so státisícmi ľuďmi najmä v slovenských kúpeľoch. Je načase, aby sme na Slovensku skončili s vnútornými démonmi, strachmi , pokročili o stupeň vyššie a pokračovali pri zavádzaní jogy do zdravotníctva a školstva.
Opakujem často, do Indie chodievam minimálne raz ročne od r. 1985, kedy som sa tam dostala cez Sovietsky zväz a bojujúci Afganistan. Vypočula som si tisíckrát Aarati, modlitbu, ale modlím sa tak, ako som sa naučila doma od rodičov Otčenáš, Zdravas. Joga nie je hinduizmus, ani budhizmus. Vznikla mnoho tisícročí pred týmito svetovými náboženstvami. Robí ľudí spirituálne inteligentnými a spája vedu so spiritualitou, s náboženstvom.“ Ako nás informovala talianska delegácia so zavádzaním jogy do školstva nemajú žiadne problémy, iba nedostatok jogových cvičiteľov. A dobre spolupracujú s predstaviteľmi Vatikánu. Nadviazali sme spoluprácu a radi prispejeme svojou tehličkou k ozdraveniu Európy.
Fotografie z podujatia:
O joge
Joga patrí k najstaršej múdrosti, je základňou, na ktorej stojí indická civilizácia. Šírila sa ústnym podaním v línii majster – žiak. Vyniká svojou komplexnosťou, holistickým prístupom. Termín „joga“ (v sanskrte jednota) označuje aj cieľ, aj prostriedky k cieľu. Cieľom je podľa najstaršej védskej terminológii znovuzjednotenie s TO. TO bolo nahradené v hinduizme a ostatných náboženstvách, ktoré vznikli neskôr po 2- 3 tisícročiach pojmami Boh, Stvoriteľ (Brahma), kozmické vedomie, kozmická inteligencia, prázdnota.
Podľa filozofického-náboženského vymedzenia je joga znovuzjednotenie človeka, jeho individuálneho vedomia s kozmickým vedomím, vo vrcholovom zážitku. Podľa psychologickej definícii je integrácia na najvyššej úrovni, sebarealizácia. Zároveň je aj súborom metód vedúcich k tejto integrácii. Budeme skúmať jogu rozšírenú u nás, zaradenú medzi tzv. relaxačné metódy, ako je napr. autogénny tréning, hypnóza – s širším významom než len uvoľňujúcim. Je zároveň metódou sebaprežívania i sebaovládania, sebaregulácie, je metódou liečebnou aj zdokonaľujúcou. Identifikovanie faktorov, ktoré sú dôležité pre úspech v živote, zamestnávali mysliteľov
a bádateľov od nepamäti. Prečo niektorí ľudia dokážu lepšie organizovať svoj život, kariéru, stres, vzťahy? Aké kvality mysle, či ducha determinujú, kto uspeje? Už v starovekej Indii sa zistilo, že prispôsobivosť na zmeny, vodcovstvo, sebadôvera, medziľudské vzťahy, komunikačné schopnosti sú spojené s ovládaním mysle, s inteligentným manažmentom emócií. V joge nejde o boj nižšej a vyššej zložky, ale o jednotu, integráciu.
Autor prvej publikovanej jogovej knihy mních Patandžali (300 r.p.K) spísal slávnu Jogasútru.
Je to jedna z najvýznamnejších knih starej Indie, ktorá obsahuje návod, ako dosiahnuť celkovú rovnováhu. Zhrnuje v nej overené poznatky, podtrhujúc nosné myšlienky starých jogových systémov. Patandžali definuje jogu zastavením zmien mysli. Slávny verš v originále znie „Joga citta vrittis niródha“. (Patandžali, 2002,). Je to stav vnútorného pohrúženia – získaný nácvikom, v ktorom sa spoluzúčastňuje zároveň zložka relaxácie (sebauvoľnenia) a koncentrácie (vnútorného sústredenia. Nadväzuje na zvládnutie nižších stupňov, vybudovanie etického základu. (1.7.) Podnetom k tomu je pocit narastajúcej vnútornej spokojnosti a schopnosť dlhodobo udržať si tento stav mysle, aj v náročných životných situáciach. Myseľ je neoddeliteľne spojená s telom. Dopĺňajú sa. Nemožno rozvinúť osobnosť bez ovládania mysle. Dýchanie pomáha skrotiť myseľ . Hlboké uvoľnené dýchanie je viazané na výdrž a nehybnosť tela. Cvičiť treba v tichom kúte, najlepšie v peknom prírodnom prostredí, na pokojnom mieste, ďaleko od hluku, davu.
Sebapoznanie závisí od stálosti mysle. Védy, Upanišady nevznikli na základe „púhych“ detských personifikácii síl prírody, k čomu inklinujú niektorí západní orientalisti bez znalosti dobového jazyka. Pojem „Sthitha-prajna“ (emočná stabilita), podobný pojmu emočná inteligencia, možno nájsť v druhej kapitole Bhagavadgíty, „biblie“ jogínov, napísanej približne v 9.st.p.K. Vo verši 55-58 radí veľký jogín Krišna princovi Ardžunovi, aby sa stal mužom Sthitha – prajna ( stabilných emócií). Vysvetľuje mu, že iba ten dosahuje cieľ, ktorý dosiahol stálu rovnovážnu myseľ. Akcieschopnosť a rozhodnosť, správna voľba je možná iba pri emočnej stabilite. Podobne vo Védach sa poukazuje na potrebu vzdelávania sa v prvej štvrtine života, aby študent získal vyváženú osobnosť. Vo verši 56-58 Bhagavadíty sa dočítame: „Človek, ktorý zostane v utrpení, či v šťastí stály, ten ktorý ovládol žiadosti, strach, hnev, sa môže nazývať Sthitha-prajna (emočne stabilný).Stabilnej mysli je ten, ktorý prekonal náklonnosť k hocičomu, k hocikomu, ktorý nie je povznesený alebo provokovaný zistiť, či je pod vplyvom šťastného osudu alebo smoliarom.
Toho nazývame „stálej mysle“ , kto dokázal stiahnuť zmysly zo zmyslových objektov tak,ako sa korytnačka vťahuje do svojho panciera.“ (Shrimad 1989).
Tento proces súvisí s 3 základnými energetickými systémami zvanými nádis. Pravý kanál je slnečný (pingala, alebo v čínskom pojmosloví jang) a rozlišuje kvality (guny) uvažovania, rozlišovania týkajúceho sa vonkajšieho sveta. Ľavý mesačný kanál (ida, jing energia) obsahuje emočnú časť a týka sa vnútorných procesov. A centrálny kanál (šušumna) sa týka mentálnospirituálneho rozvoja. Pojem emočná inteligencia je rovnováha vonkajšieho a vnútorného života, ľavého a pravého systému (sympatiku a parasympatiku). Už v staroveku ľudia chápali potrebu zladiť inteligenciu, rozum s citom najmä pri rozhodovaní a dosiahnutí úspechu v živote, rozvíjaní osobnosti.
Zistili, že sa v priebehu cvičenia jogy uviedli subjektívne do dobrého, euforickoeufunkčného stavu, pôsobí tento spätne zasa na ďalšie objektívne zlepšovanie jednotlivých funkcií telesných i duševných a ich ďalšiu harmonizáciu. „Zo stavu dysfunkcie a dysforie k eufunkcii a eufórii“. Ide tu o aspekt psychologický, ale zároveň predovšetkým o aspekt fyziologický. Objektívnym ekvivalentom tohto subjektívneho pocitu harmónie je celková eufunkcia (somatická a z nej opäť i psychická). Tieto stavy možno objektívne sledovať a kontrolovať na elektrických prístrojoch, monitoroch a stav VNČ a nepriamo i psychiky špeciálne na EEG (alfa vlny). Jedná sa tu v princípe o harmóniu alebo postupné harmonizovanie (iradiáciu, generalizáciu) funkcií všetkých rôznych častí, zložiek a subsystémov, ktoré sú vzájomne funkčne prepojené. Ide o prepojenie neuro-muskulárne, neurovegetatívne, neuro-humorálne i iných regulačných systémov. Ale tiež intrapsychické (vyšších psychických funkcií), funkčným zosúladením ľavo-pravej hemisféry. (Vojáček, 1988).
Inými slovami: čím vyšší a dokonalejší je stupeň psychickej harmónii (v meditácii, samadhi), tým je vyššie súbežné a súvztažné zlepšovanie, zdokonaľovanie, zharmonizovanie zložiek biologicko-fyziologických a psychických, organizmu ako celok, integrovanejšou osobnosťou s kvalitnejším myslením, cítením a vnímaním sveta, kvalitnejším životom a sebarozvíjajúcim správaním. Povedané fyziologickou terminológiou: čím lepší je funkčný stav mozgovej kôry (VNČ), ktorý si sústavným a systematickým cvičením jogy navodíme – alebo čím dokonalejší je rytmus alfa ako známka dobrého zdravého stavu CNS – tým účinnejšie môže mozgová kôra pôsobiť kortikoviscerálnymi spojmi cez hypotalamus na fyziologický stav celého organizmu.
Meditačný stav, nirvána (samadhi) je blahodárny, ozdravný stav. Dochádza k veľkej premene fragmentárneho zúženého vedomia v celostné. Iba napovrchu je to stav podobný drogou navodenej eufórii, „útek“ od reality. V jadre ide o zvýšenú bdelosť, lepšie koncentračné, pamäťové, rozlišovacie schopnosti, a vyššie intelektuálne schopnosti, ktoré síce nemusia byť zachytené terajšími inteligenčnými testami, terajšími psychologickými testovými batériami, ale v získanej múdrosti, kvalite života, v etickom a duševnom vývoji, autoregulácii, v správaní. Joga nám poskytuje veľkú službu – psychickú harmóniu a tým aj telesnú harmóniu, a spokojnosť človeka, sebauzdravenie, sebazdokonaľovanie. Jogíni na rozdiel od behavioristov nepovažovali za postačujúce pre etický vývin posilniť vonkajšie kontrolné mechanizmy, súdy, políciu, inšpekciu, dozor, ale predovšetkým vnútornú premenu, sebaporozumenie a sebapoznanie, ovádanie impulzívneho správania.
Joga je harmónia
Harmónia je z gréckeho slova súlad, vyrovnanosť, súzvuk častí s celkom, zloženie jednotlivých častí v organický celok. V sanskrte je zafarbené slovom „sangati“, vyladenie. Jogavina, hudobný nástroj poskytuje vynikajúcu rajskú hudbu len vtedy, pokiaľ má adekvátne naladené struny a ak na ňom hrajeme s citom. Jemné radostné citové rozpoloženie závisí na harmónii medzi všetkými telesnými a mentálnymi funkciami. Veľký význam pri dosahovaní týchto účinkov majú autonómne a proprioceptívne neuromuskulárne reakcie, ako i určité zmeny v sekrécii endokrinných žliaz. Dôraz, ktorý je kladený na úpravu stravy (vegetariánska), dýchanie a pestovanie pozitívnych postojov, dokazuje, že hlavným cieľom sú pozitívne zmeny v metabolizmu tela ako celku. Tieto metabolické zmeny v telesných tekutinách pôsobia na rôzne systémy (žľazový, obehový, nervový, vylučovací, atď.) a vedú k úplnej zmene celej osobnosti skôr, než prejde k vyšším praktikám jogy. (Kuvalayananda,1990).
Jogová terapia sa teda neskladá len s z očistných procedúr (krija joga) a psychosomatických cvičení (ásan), ale kladie dôraz na kontrolu stravovania, sociálnych postojov a dobrých návykov, odbúranie zlozvykov tak, aby spôsobila pozitívne zmeny vo všetkých metabolických procesoch. Jedná sa skutočne o integrálny prístup, chápajúci človeka ako celok. Jogíni vytvorili 8 miliónov 400 tisíc ásan (telesných polôh). Odpozorovali ich od pohybov, oddychových polôh pri sledovaní zvierat, rastlín, mláďat, detí. Jedna z obľúbených a veľmi účinných polôh na spevnenie svalového korzetu, pri bolestiach chrbta je poloha „lietadielka“ (kobylky, šalabásana). Túto polohu cvičia medzi prvými polohami kojenci na brúšku. Je zrejmé, že nielen v senzomotorickom štádiu a v nasledovných štádiach kognitívneho vývoja, ale aj v dospelosti pokračuje proces konštrukcie skutočnosti, zrejme na základe obdobných mechanizmov, ale vedomo konaných. Sústredili sa na sebaovládanie, ako môže človek sám seba dotvoriť, „znovuzrodiť“, zlepšiť svoj osud. Avšak dnešní psychológovia sa k tomuto vrátili až po publikáciach Saloveya a Mayera (1990) a manažéri, konzultanti, bádatelia, pedagógovia začali mať osoh z tohto a naďalej skúmajú možnosť, ako rozvíjať túto schopnosť a aplikovať v rôznych sférach ľudského života.
Meditáciou dosiahli vnútorné sústredenie. Podobne ako u batoľat ide o znehybnenie a pozorné skúmanie avšak vedomo zvoleného objektu ( plameň sviečky, zapadajúceho slnka,atď.) i vedomé znehybnenie, pravidelné usádzanie sa do meditačnej polohy. V tomto stave môže človek na seba pôsobiť, získa vhľad „dovnútra“, i vhľad do problému, na ktorý je jeho myseľ koncentrovaná v tom období. Výsledky sa uskutočňujú touto činnosťou samé cestou vnútorných automatizmov. Prvé spontánne meditácie vznikli na pekných výhliadkach, počas putovania, skúmania nového terénu. Tieto miesta sa nazývali „satvické“, dobré, upokojujúce. Na takýchto miestach sa utáborili, budovali domy, ašramy,osady, mestá, neskôr chrámy, kláštory, domov. Na tejto spätosti človeka s prírodou, vesmírom vznikol i vastu, staroveká indická veda o architektúre a zariadenia domova (čínske feng-shui).
PhDr. Anna Galovičová
Joga patrí k najstaršej múdrosti, je základňou, na ktorej stojí indická civilizácia. Šírila sa ústnym podaním v línii majster – žiak. Vyniká svojou komplexnosťou, holistickým prístupom. Termín „joga“ (v sanskrte jednota) označuje aj cieľ, aj prostriedky k cieľu. Cieľom je podľa najstaršej védskej terminológii znovuzjednotenie s TO. TO bolo nahradené v hinduizme a ostatných náboženstvách, ktoré vznikli neskôr po 2- 3 tisícročiach pojmami Boh, Stvoriteľ (Brahma), kozmické vedomie, kozmická inteligencia, prázdnota.
Podľa filozofického-náboženského vymedzenia je joga znovuzjednotenie človeka, jeho individuálneho vedomia s kozmickým vedomím, vo vrcholovom zážitku. Podľa psychologickej definícii je integrácia na najvyššej úrovni, sebarealizácia. Zároveň je aj súborom metód vedúcich k tejto integrácii. Budeme skúmať jogu rozšírenú u nás, zaradenú medzi tzv. relaxačné metódy, ako je napr. autogénny tréning, hypnóza – s širším významom než len uvoľňujúcim. Je zároveň metódou sebaprežívania i sebaovládania, sebaregulácie, je metódou liečebnou aj zdokonaľujúcou. Identifikovanie faktorov, ktoré sú dôležité pre úspech v živote, zamestnávali mysliteľov
a bádateľov od nepamäti. Prečo niektorí ľudia dokážu lepšie organizovať svoj život, kariéru, stres, vzťahy? Aké kvality mysle, či ducha determinujú, kto uspeje? Už v starovekej Indii sa zistilo, že prispôsobivosť na zmeny, vodcovstvo, sebadôvera, medziľudské vzťahy, komunikačné schopnosti sú spojené s ovládaním mysle, s inteligentným manažmentom emócií. V joge nejde o boj nižšej a vyššej zložky, ale o jednotu, integráciu.
Autor prvej publikovanej jogovej knihy mních Patandžali (300 r.p.K) spísal slávnu Jogasútru.
Je to jedna z najvýznamnejších knih starej Indie, ktorá obsahuje návod, ako dosiahnuť celkovú rovnováhu. Zhrnuje v nej overené poznatky, podtrhujúc nosné myšlienky starých jogových systémov. Patandžali definuje jogu zastavením zmien mysli. Slávny verš v originále znie „Joga citta vrittis niródha“. (Patandžali, 2002,). Je to stav vnútorného pohrúženia – získaný nácvikom, v ktorom sa spoluzúčastňuje zároveň zložka relaxácie (sebauvoľnenia) a koncentrácie (vnútorného sústredenia. Nadväzuje na zvládnutie nižších stupňov, vybudovanie etického základu. (1.7.) Podnetom k tomu je pocit narastajúcej vnútornej spokojnosti a schopnosť dlhodobo udržať si tento stav mysle, aj v náročných životných situáciach. Myseľ je neoddeliteľne spojená s telom. Dopĺňajú sa. Nemožno rozvinúť osobnosť bez ovládania mysle. Dýchanie pomáha skrotiť myseľ . Hlboké uvoľnené dýchanie je viazané na výdrž a nehybnosť tela. Cvičiť treba v tichom kúte, najlepšie v peknom prírodnom prostredí, na pokojnom mieste, ďaleko od hluku, davu.
Sebapoznanie závisí od stálosti mysle. Védy, Upanišady nevznikli na základe „púhych“ detských personifikácii síl prírody, k čomu inklinujú niektorí západní orientalisti bez znalosti dobového jazyka. Pojem „Sthitha-prajna“ (emočná stabilita), podobný pojmu emočná inteligencia, možno nájsť v druhej kapitole Bhagavadgíty, „biblie“ jogínov, napísanej približne v 9.st.p.K. Vo verši 55-58 radí veľký jogín Krišna princovi Ardžunovi, aby sa stal mužom Sthitha – prajna ( stabilných emócií). Vysvetľuje mu, že iba ten dosahuje cieľ, ktorý dosiahol stálu rovnovážnu myseľ. Akcieschopnosť a rozhodnosť, správna voľba je možná iba pri emočnej stabilite. Podobne vo Védach sa poukazuje na potrebu vzdelávania sa v prvej štvrtine života, aby študent získal vyváženú osobnosť. Vo verši 56-58 Bhagavadíty sa dočítame: „Človek, ktorý zostane v utrpení, či v šťastí stály, ten ktorý ovládol žiadosti, strach, hnev, sa môže nazývať Sthitha-prajna (emočne stabilný).Stabilnej mysli je ten, ktorý prekonal náklonnosť k hocičomu, k hocikomu, ktorý nie je povznesený alebo provokovaný zistiť, či je pod vplyvom šťastného osudu alebo smoliarom.
Toho nazývame „stálej mysle“ , kto dokázal stiahnuť zmysly zo zmyslových objektov tak,ako sa korytnačka vťahuje do svojho panciera.“ (Shrimad 1989).
Tento proces súvisí s 3 základnými energetickými systémami zvanými nádis. Pravý kanál je slnečný (pingala, alebo v čínskom pojmosloví jang) a rozlišuje kvality (guny) uvažovania, rozlišovania týkajúceho sa vonkajšieho sveta. Ľavý mesačný kanál (ida, jing energia) obsahuje emočnú časť a týka sa vnútorných procesov. A centrálny kanál (šušumna) sa týka mentálnospirituálneho rozvoja. Pojem emočná inteligencia je rovnováha vonkajšieho a vnútorného života, ľavého a pravého systému (sympatiku a parasympatiku). Už v staroveku ľudia chápali potrebu zladiť inteligenciu, rozum s citom najmä pri rozhodovaní a dosiahnutí úspechu v živote, rozvíjaní osobnosti.
Zistili, že sa v priebehu cvičenia jogy uviedli subjektívne do dobrého, euforickoeufunkčného stavu, pôsobí tento spätne zasa na ďalšie objektívne zlepšovanie jednotlivých funkcií telesných i duševných a ich ďalšiu harmonizáciu. „Zo stavu dysfunkcie a dysforie k eufunkcii a eufórii“. Ide tu o aspekt psychologický, ale zároveň predovšetkým o aspekt fyziologický. Objektívnym ekvivalentom tohto subjektívneho pocitu harmónie je celková eufunkcia (somatická a z nej opäť i psychická). Tieto stavy možno objektívne sledovať a kontrolovať na elektrických prístrojoch, monitoroch a stav VNČ a nepriamo i psychiky špeciálne na EEG (alfa vlny). Jedná sa tu v princípe o harmóniu alebo postupné harmonizovanie (iradiáciu, generalizáciu) funkcií všetkých rôznych častí, zložiek a subsystémov, ktoré sú vzájomne funkčne prepojené. Ide o prepojenie neuro-muskulárne, neurovegetatívne, neuro-humorálne i iných regulačných systémov. Ale tiež intrapsychické (vyšších psychických funkcií), funkčným zosúladením ľavo-pravej hemisféry. (Vojáček, 1988).
Inými slovami: čím vyšší a dokonalejší je stupeň psychickej harmónii (v meditácii, samadhi), tým je vyššie súbežné a súvztažné zlepšovanie, zdokonaľovanie, zharmonizovanie zložiek biologicko-fyziologických a psychických, organizmu ako celok, integrovanejšou osobnosťou s kvalitnejším myslením, cítením a vnímaním sveta, kvalitnejším životom a sebarozvíjajúcim správaním. Povedané fyziologickou terminológiou: čím lepší je funkčný stav mozgovej kôry (VNČ), ktorý si sústavným a systematickým cvičením jogy navodíme – alebo čím dokonalejší je rytmus alfa ako známka dobrého zdravého stavu CNS – tým účinnejšie môže mozgová kôra pôsobiť kortikoviscerálnymi spojmi cez hypotalamus na fyziologický stav celého organizmu.
Meditačný stav, nirvána (samadhi) je blahodárny, ozdravný stav. Dochádza k veľkej premene fragmentárneho zúženého vedomia v celostné. Iba napovrchu je to stav podobný drogou navodenej eufórii, „útek“ od reality. V jadre ide o zvýšenú bdelosť, lepšie koncentračné, pamäťové, rozlišovacie schopnosti, a vyššie intelektuálne schopnosti, ktoré síce nemusia byť zachytené terajšími inteligenčnými testami, terajšími psychologickými testovými batériami, ale v získanej múdrosti, kvalite života, v etickom a duševnom vývoji, autoregulácii, v správaní. Joga nám poskytuje veľkú službu – psychickú harmóniu a tým aj telesnú harmóniu, a spokojnosť človeka, sebauzdravenie, sebazdokonaľovanie. Jogíni na rozdiel od behavioristov nepovažovali za postačujúce pre etický vývin posilniť vonkajšie kontrolné mechanizmy, súdy, políciu, inšpekciu, dozor, ale predovšetkým vnútornú premenu, sebaporozumenie a sebapoznanie, ovádanie impulzívneho správania.
Joga je harmónia
Harmónia je z gréckeho slova súlad, vyrovnanosť, súzvuk častí s celkom, zloženie jednotlivých častí v organický celok. V sanskrte je zafarbené slovom „sangati“, vyladenie. Jogavina, hudobný nástroj poskytuje vynikajúcu rajskú hudbu len vtedy, pokiaľ má adekvátne naladené struny a ak na ňom hrajeme s citom. Jemné radostné citové rozpoloženie závisí na harmónii medzi všetkými telesnými a mentálnymi funkciami. Veľký význam pri dosahovaní týchto účinkov majú autonómne a proprioceptívne neuromuskulárne reakcie, ako i určité zmeny v sekrécii endokrinných žliaz. Dôraz, ktorý je kladený na úpravu stravy (vegetariánska), dýchanie a pestovanie pozitívnych postojov, dokazuje, že hlavným cieľom sú pozitívne zmeny v metabolizmu tela ako celku. Tieto metabolické zmeny v telesných tekutinách pôsobia na rôzne systémy (žľazový, obehový, nervový, vylučovací, atď.) a vedú k úplnej zmene celej osobnosti skôr, než prejde k vyšším praktikám jogy. (Kuvalayananda,1990).
Jogová terapia sa teda neskladá len s z očistných procedúr (krija joga) a psychosomatických cvičení (ásan), ale kladie dôraz na kontrolu stravovania, sociálnych postojov a dobrých návykov, odbúranie zlozvykov tak, aby spôsobila pozitívne zmeny vo všetkých metabolických procesoch. Jedná sa skutočne o integrálny prístup, chápajúci človeka ako celok. Jogíni vytvorili 8 miliónov 400 tisíc ásan (telesných polôh). Odpozorovali ich od pohybov, oddychových polôh pri sledovaní zvierat, rastlín, mláďat, detí. Jedna z obľúbených a veľmi účinných polôh na spevnenie svalového korzetu, pri bolestiach chrbta je poloha „lietadielka“ (kobylky, šalabásana). Túto polohu cvičia medzi prvými polohami kojenci na brúšku. Je zrejmé, že nielen v senzomotorickom štádiu a v nasledovných štádiach kognitívneho vývoja, ale aj v dospelosti pokračuje proces konštrukcie skutočnosti, zrejme na základe obdobných mechanizmov, ale vedomo konaných. Sústredili sa na sebaovládanie, ako môže človek sám seba dotvoriť, „znovuzrodiť“, zlepšiť svoj osud. Avšak dnešní psychológovia sa k tomuto vrátili až po publikáciach Saloveya a Mayera (1990) a manažéri, konzultanti, bádatelia, pedagógovia začali mať osoh z tohto a naďalej skúmajú možnosť, ako rozvíjať túto schopnosť a aplikovať v rôznych sférach ľudského života.
Meditáciou dosiahli vnútorné sústredenie. Podobne ako u batoľat ide o znehybnenie a pozorné skúmanie avšak vedomo zvoleného objektu ( plameň sviečky, zapadajúceho slnka,atď.) i vedomé znehybnenie, pravidelné usádzanie sa do meditačnej polohy. V tomto stave môže človek na seba pôsobiť, získa vhľad „dovnútra“, i vhľad do problému, na ktorý je jeho myseľ koncentrovaná v tom období. Výsledky sa uskutočňujú touto činnosťou samé cestou vnútorných automatizmov. Prvé spontánne meditácie vznikli na pekných výhliadkach, počas putovania, skúmania nového terénu. Tieto miesta sa nazývali „satvické“, dobré, upokojujúce. Na takýchto miestach sa utáborili, budovali domy, ašramy,osady, mestá, neskôr chrámy, kláštory, domov. Na tejto spätosti človeka s prírodou, vesmírom vznikol i vastu, staroveká indická veda o architektúre a zariadenia domova (čínske feng-shui).
PhDr. Anna Galovičová
